Profil a história školy

    • Školu nechápeme len ako miesto kde sa učí, ale kde sa žije. Žiaci trávia v škole značnú časť dňa, preto sa im snažíme pripraviť prostredie, kde sa cítia dobre a kde radi chodia nielen v čase vyučovania, ale aj mimo neho. Správame sa ako škola otvorená. Školský areál je prístupný žiakom bez obmedzenia aj počas voľných dní a prázdnin.

      O estetickú úpravu školského areálu sa starajú žiaci.

      Na estetickej úprave tried a chodieb sa veľkou mierou podieľajú učitelia a žiaci.

      Z histórie školy v Šalgovciach

      Stará škola (dnešná Galéria)

      V minulosti sa nachádzali v obci dva kaštiele, len jeden však zostal zachovaný. Boli tu dvaja statkári, ktorí dbali o vzdelanie a knihy. V obidvoch kaštieľoch sa nachádzala bohatá knižnica s cennými knižnými dokumentami. V čase protimaďarského povstania bola však vyrabovaná a na dvore kaštieľa spálená. Išlo o protimaďarský prevrat, keď miestni ľudia ničili všetko čo bolo maďarské. Takto bola zničená aj veľká knižnica, ktorá bola iste veľkou studnicou histórie obce.     

           Obec mala od roku 1911 štátnu ľudovú školu (do toho času deti chodili do ľudovej školy do Ardanoviec). Škola bola dvojtriedna od roku 1930. Dovtedy bola v obci len jedna trieda. Pri tejto ľudovej škole bola aj hospodárska ľudová škola. Do tejto chodili aj žiaci z neďalekých Svrbíc.

           Za života statkára Šandora bola v obci aj židovská škola, tiež aj židovský kostolík. Do tejto školy chodili židovské deti aj z okolitých obcí. Ešte pred spomínaným prevratom zanikla škola aj kostol.

          Zvyky a obyčaje boli v obci zriedkavé, lebo ľudia žili jedine svojmu majetku, ale niektoré sa zachovali. Deti na Kvetnú nedeľu chodievali s Morenou a ,, letečkom“. Na Veľkú noc zavčas rána chodili mládenci s krížom, zástavami a spievali nábožné piesne na znak Zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Ľud im nosil vajíčka. Polovicu dali pánovi farárovi a polovicu si nechali na pálenku, s ktorou sa rozdelili. Veľa ľudí v obci verilo aj čarodejníctvu, ktoré tu bolo zakorenené. Podobné ľudové zvyky u detí neskôr pestovala samotná škola a takto sa niektoré zachovali až do súčasnosti.

           Obec Šalgovce bola pričlenená k rímsko-katolíckej škole v Ardanovciach. Už pred rokom 1908 sa však začali ozývať hlasy za otvorenie vlastnej školy. Táto myšlienka sa ujala, obecné predstavenstvo sa uznieslo v danej veci a zriadili jednotriednu ľudovú školu. Škola bola otvorená za ťažkých podmienok 1.septembra 1911. Bol menovaný prvý učiteľ , ktorý prišiel z ľudovej školy v Hlohovci-Jozef Zala. Radosť bola obrovská, ale čoskoro prišli aj nepríjemnosti. Staviteľ školy žiadal vyplatenie stavebných výloh, platiť však nemal kto, lebo obec nedostala pôžičku. Našťastie dali ľudia peniaze dokopy a stavebné výlohy boli vyplatené.

          Hneď v prvom roku bol počet zapísaných detí 108. V roku 1912 sa zvýšil na 121 riadnych žiakov. Dochádzka však nebola najlepšia. Deti museli pracovať s rodičmi na sezónnych prácach a vtedy do školy chodiť nemohli. V škole sa vtedy vyučovalo iba po maďarsky. V roku 1914 začala prvá svetová vojna. Veľa ľudí z obce bolo mobilizovaných. Začalo sa aj nepriateľstvo voči ,,vykorisťovateľom“ a toto sa v plnej miere prejavilo pri už spomínanom prevrate. Obyvatelia sa vrhli na miestnych obchodníkov , ktorí boli Židia a ničili všetko, čo sa dalo, bez rozdielu. Poriadky prišli do obce robiť maďarskí vojaci. Ich násilie vzbudilo u občanov veľký odpor.

          V rokoch  1918-1919 sa na škole sotva vyučovalo. Učiteľ sa zdráhal zložiť sľub vernosti a bol z územia ČSR vykázaný. 1.októbra 1919 nastúpil nový učiteľ Štefan Pospíšil. Pomery sa zlepšili. Deti začali byť vyučované v materinskom jazyku, a tým pádom aj veľmi pokročili vo vedomostiach. Aj dochádzka do školy začala byť oveľa lepšia. Počet žiakov bol 92. Na jeseň toho roku bola pri škole zriadená aj hospodárska škola ľudová. Od tohto času už bola dochádzka detí relatívne stabilná.(Z kroniky: Behom školského roka sa nevyskytol ani jeden prípad nákazy, avšak ohľadom čistoty detí je výsledok nie uspokojivý). V roku 1926/27 začal školský rok so 61 žiakmi, nezačal však riadne, lebo učiteľ Pospíšil bol preložený do Nitry. Nastúpil nový učiteľ Štefan Rivňák dňa 17.septembra, avšak už 30.septembra  musel vyučovanie prerušiť, lebo bol povolaný na vojenskú prezenčnú službu a škola bola zatvorená. V tom roku už bola škola veľmi zanedbaná a museli ju nechať opraviť. 2.decembra nastúpil nový učiteľ  Čenek  Bednář. Ešte horšie to bolo s vedomosťami žiakov. Doma počas dlhých prázdnin všetko pozabúdali a aj kázeň bola veľmi slabá. Vyučovať sa muselo všetko od začiatku. Školský rok bol vždy zakončovaný nejakou školskou výstavkou.

           Deti do školy chodili do 12 rokov, lebo bol nedostatok miesta a nebola zriadená pobočka. V roku 1928/29 už deti chodili do školy do 14 rokov, lebo to bol nový príkaz pre povinnú školskú dochádzku. Konali sa rôzne školské akadémie pri významných výročiach a udalostiach (recitácie, spevy, tance, rôzne prednášky učiteľa ako osveta). Každý rok sa veľmi dôstojne oslavovali aj narodeniny vtedajšieho prezidenta T.G.Masaryka. Školu vtedy navštevovali aj ostatní občania, ktorí sa zúčastňovali rôznych prednášok a školských akadémií.

          V roku 1929 učiteľ zažiadal o povolenie zriadiť II. pobočku triedy. Vyhovené mu bolo až o rok neskôr. V tom roku nastúpila nová učiteľka Anežka Valášková, ktorá v pobočke učila. Pokračovali školské slávnosti, výstavky a podobne. Kultúrny život na školách bol veľmi aktívny, tiež aj rôzna osvetová činnosť. (Z kroniky: Žiaci 4-8 ročníka skladali aj tzv. abstinentské sľuby, keďže alkohol bol v tom období veľkým neduhom a častým problémom ľudí v dedinách na celom Slovensku). V roku 1930 začali žiaci hrávať aj divadelné predstavenia, ktoré mali veľký úspech aj v okolitých obciach. Školu pravidelne navštevovali školskí inšpektori, ktorí kontrolovali úroveň vyučovania aj vzdelania žiakov. V škole tieto inšpekcie dopadli vždy veľmi dobre.

          Dňa 15.11.1933 sa zaviedlo na škole celodenné vyučovanie. Pokračoval aj úspešný divadelný krúžok. Za utŕžené peniaze dopĺňali školskú aj obecnú knižnicu. Každý nový školský rok sa začínal  bohoslužbami. Žiaci spolu s učiteľmi putovali na bohoslužbu do kostola v Ardanovciach.

           Šk.rok 1937/38 trieda I.- 49 žiakov, trieda II.- 53 žiakov. Učitelia : Margita Ovčaríková a Jozef Ovčarík. (Z kroniky: Dňa 14.9.1937 o 3.hodine a 3.minúte zomrel pán prezident ,,Osloboditeľ “ T.G.Masaryk. Celý národ je v hlbokom smútku, lebo prezidenta ,,Osloboditeľa“ otca československého národa už niet viac medzi nami). Táto smútočná udalosť sa veľmi významne dotkla všetkých ľudí a na škole v obci sa konala smútočná akadémia. (V tomto roku bolo veľa chorých detí na tzv ,,somársky kašeľ “)Pravdepodobne išlo o epidémiu Čierneho kašľa. Novým prezidentom sa v tom roku stal Edvard Beneš, na počesť ktorého sa tiež konali každoročné oslavy v škole. Pri týchto príležitostiach sa v obci sadili malé stromčeky-lipky. Plánovali nimi vysadiť cestu popri celej obci. Konali sa tiež oslavy Dňa matiek, kde žiaci predvádzali svoj talent v speve, prednese a tancoch. Pre veľkú účasť a záujem občanov boli besedy aj opakované, lebo nestačila ani školská chodba a trieda. Okrem kontroly vzdelania žiakov sa vykonávali aj zdravotné prehliadky žiakov, tiež aj kontrola výučby náboženstva pánom farárom z Radošiny. Najlepších žiakov odmeňoval modlitebnými knižôčkami.

           Počas rokov II. svetovej vojny prebiehalo vyučovanie normálne a bez obmedzení. Dochádzka bola tiež dobrá. Škola bola stále dvojtriedna a dochádzka detí dobrá. Ako vieme z histórie obdobia Slovenského štátu, v období rokov 1939-45 bola aj v našej obci aktívna organizácia, neslávna H.S.Ľ.S (tzv.Hlinkovci). Avšak v obci plnila väčšinou osvetovú činnosť. V obci sa začali premietať aj filmy na požičanom aparáte z Radošiny. Neskôr, v roku 1943 bol obci pridelelný vlastný premietací aparát.V roku 1944  v dobe vyučovania i po vyučovaní bolo premietnutých už 47 filmov.

           V roku 1945/46 odchádzajú učitelia, manželia Ovčiarikovci  do Trnavy. Po nich prichádzajú manželia  Molčanovci. Obdobie vojny sa v chode školy nejako veľmi neodzrkadlilo. Bolo to relatívne pokojné obdobie, bez prerušenia školskej dochádzky. Po vojne vznikla znovu ČSR. Zimy bývali tuhé s nedostatkom kuriva. V tomto období sa zaviedla tradícia mikulášskych večierkov a vianočných besiedok. Bola znovuobnovená tradícia divadelného krúžku. Molčanovci zo Šalgoviec odchádzajú už po 1.roku pôsobenia v tunajšej škole. V roku 1946 prichádza pán učiteľ Arpád Šimon s manželkou, pomocnou učiteľkou. Tiež aj pomocná učiteľka Cecília Bakytová z Chynorian. V Horných Otrokovciach bola v kaštieli zriadená obvodná meštianska škola, do ktorej prestúpili žiaci 6. ,7. a 8. Ročníka.

           Od roku 1948 nastalo nové zriadenie- KSČ. Z neho vyplývali aj nové zvyky a tradície. Oslavoval sa 23. február-výročie založenia Červenej armády a slávnosti, ktoré oslavovali vtedajšie zriadenie. Aj jazyk v kronike školy bol poznačený touto ideológiou a akcie školy boli tomuto prispôsobené. Začali pravidelné oslavy ,,Sviatkov práce“, ,,Dni víťazstva“, ,,Deň slobody“ , ,,MDŽ“ a podobne. Tunajšia škola udržiavala družbu aj so školou v Orešanoch. Absolvovali spolu rôzne koncoročné výlety. Oslavovali sa narodeniny prezidenta Klementa Gotwalda, tradične ako predtým, rôznymi besiedkami a slávnosťami. Vždy na úvod prebehla slávnostná reč riaditeľa školy. 22.februára sa oslavovalo výročie smrti V.I.Lenina, 21.decembra- narodeniny J.V.Stalina, oslavy 1.mája-,,Sviatok práce“,9.mája-,,Deň víťazstva“. V roku 1949 prebehla ďalšia rekonštrukcia schátranej budovy školy a jej okolia.

      Škola v kaštieli

           V podobnom duchu škola fungovala aj v ďalších rokoch. Začiatok šk.roka 1953/54 bol zaznamenaný ako veľká udalosť, keďže v tom roku bola v kaštieli otvorená pod názvom ,,Osemročná stredná škola“. Do tejto školy boli pridelené deti z Orešian, Svrbíc, Ardanoviec, Bziniec a Šalgoviec. Zásluha za jej zriadenie patrila miestnym činiteľom KSS. V tomto školskom roku boli vymenovaní aj noví učitelia : Arpád Šimon, pokračoval ako riaditeľ, Mária Šimonová NŠ (1.-3.roč.), Ernest Kučerka NŠ (2.,4. a 5.roč.), Agnesa Sláviková OSŠ (8.roč.), Anton Daniš OSŠ (6.roč.), Jozef Vavro OSŠ (7.roč.), neskôr na jeho miesto Emil Ilenčík. 1.2.1954 vyšiel zákon o zmene slovenského pravopisu. Každý učiteľ musel absolvovať vzdelávanie a konzultácie o tejto zmene. 16.máj 1954 v obci prebehli voľby do MNV, ONV a KNV. Konali sa , ako inak, v škole. V budove školy vypukol požiar, škody však ,vďakabohu, neboli veľké a podarilo sa ho podchytiť.

           Dňa 3.septembra 1954 sa do našej obce prisťahoval so svojou rodinou nový riaditeľ školy z Kukučínova, v okrese Želiezovce, Jozef Púček a jeho manželka, pani učiteľka Paulína Púčeková, ktorá bola menovaná učiteľkou do ročníkov 1-5. Od tejto doby bola škola plne obsadená. V roku 1955 sa začala cvičiť tzv. ,,Spartakiáda“. Veľmi známa udalosť, ktorá pravidelne vyvrcholila v obrovských hromadných zostavách cvičení na pražskom Strahovskom štadióne.

      Budova novej školy 1965

           Deň 31.august sa stal dôležitým medzníkom histórie našej školy. Odohrala sa milá a veľmi dôležitá slávnosť. Všetci žiaci, učitelia, rodičia aj občania sa zhromaždili na dvore budovy starej školy. Pán riaditeľ Púček vyzdvihol vo svojom prejave obdobie vytvorenia školy ľudovej, osemročnej strednej v r. 1953 (keď adaptáciou bývalého kaštieľa boli v ňom umiestnené 4 triedy, vo vedľajšej budove 1 trieda a v pôvodnej budove ľudovej školy tiež 1 trieda). Všetky tieto priestory už doslúžili svojmu účelu a žiaci  i učitelia sa rozlúčili so starými priestormi(Výstižne to bolo vyjadrené v básni, ktorú zložil sám pán riaditeľ Púček na túto slávnostnú príležitosť). Žiaci zaspievali rozlúčkovú pieseň a budovu pán riaditeľ symbolicky zamkol. Sprievod sa vydal cestou k budove novej školy. Cestou im do kroku hrala hudba z obecného rozhlasu. Pred novou školou bolo postavené pódium, na ktorom sa odohrávalo zvítanie prítomných s novou budovou. Táto nová budova bola zásluhou širokej skupiny ľudí. Štátnych orgánov, pracovníkov, ktorí ju stavali, ale aj občanov, ktorí sa na jej stavbe podieľali brigádnicky. Pán zástupca Pozemných stavieb odovzdal budovu (symbolicky odovzdal na červenom vankúšiku kľúč od hlavného vchodu a rozstrihol pásku). Otvorili bránu a vpustili všetkých, aby si pozreli priestory a zariadenie školy. Celý akt bol filmovaný a večer už boli filmové zábery v televíznych správach.

            Otvorenie školy 1.septembra 1965 bolo veľkým medzníkom. Začína sa obdobie, keď sa zrušila jednotriedna škola v Ardanovciach a Svrbiciach a žiaci boli začlenení do ZDŠ v Šalgovciach do prvého ročníka. Zostala už len dvojtriedna škola s ročníkmi 1.-5. V Orešanoch. Od 6.ročníka dochádzajú žiaci do ZDŠ v Šalgovciach autobusmi.

            Riaditeľom školy (pokračoval vo funkcii) bol pán Jozef Púček. Zástupkyňou riaditeľa sa stala pani uč. Mária Slámová. Učiteľmi boli: Ondrej Bušík, Paulína Púčeková, Jozef Kováč, Mária Kováčová, Anton Daniš, Mária Danišová, Anna Cebová(Gáliková), Mária Lelovičová, Mária Hromádková, Anežka Kováčová a od 14.3. aj Anna Červenková. Po zrušení malotriedky v Orešanoch aj pani Janka Ondrášková. Po ukončení školských priestorov starej školy sa sem nasťahovala materská škola pod vedením pani Oľgy Burdovej. A zriadila sa tu celodenná starostlivosť.

            Dňa  28.marca 1966 bola skolaudovaná školská telocvičňa a jedáleň, ktoré boli dostavané o čosi neskôr. Prevádzka v školskej jedálni začala 1.apríla 1966. Hlavnou kuchárkou sa stala pani Segešová zo Svrbíc a pomocnou kuchárkou pani Amália Čulagová. Na stravovanie sa prihlásilo 80 žiakov a všetci učitelia. Úprava areálu školy neustále pokračovala svojpomocne učiteľmi a žiakmi, či priateľmi školy a rodičmi. Vysadené boli stromy, tuje a okrasné kry, vysadená tráva. Od tohto obdobia sa škola neustále zveľaďovala a jej bránou prešli tisícky detí až dodnes.

          Po odchode pána Púčeka do dôchodku boli ďalšími riaditeľmi: pani Marta Machovičová, pani Mária Danišová, na dlhých 20 rokov naša milá pani riaditeľka Mgr. Vilma Púčeková  a od roku 2017 naša súčasná pani riaditeľka Mgr. Martina Bistáková. Pod jej vedením prebieha na škole neustála rekonštrukcia a jej zveľaďovanie. Dnes je  naša škola  modernou školou so všetkým, čo k tomu patrí. Aj keď má svoju históriu, kráčame s dobou a radíme sa medzi kvalitné a moderné základné školy na Slovensku.

      Vybrané zo školských kroník archívu v Topoľčanoch.